2003-06-14

Pôvodný plán bol, že si spravíme víkendovú turistickú kempovačku na Orave. Jeden deň Babia Hora, druhý Pilsko. Kedže však platí, že bez práce nie sú koláče museli sme plán skrátiť a obetovať nedeľu.

Štart z Bratislavy sa mierne posunul, takže do Oravskej Polhory sme dorazili tesne pred jedenástou večer. Na druhý pokus sme našli odbočku na Slanú Vodu a od toho momentu sme začali hľadať vhodné miesto na táborenie. Vzhľadom na únavu sme pri výbere dbali skôr na rýchlosť ako na kvalitu ale aj tak sme našli pomerne slušné miesto hneď oproti chate Slaná Voda. Ráno to síce domorodci okomentovali že "šak bystričania nevedia kde majú táboriť" ale my sme boli spokojný.

Ešte pred výstupom sme sa museli postarať o višne. Takže bedničku sme uložili na chate do kuchyne a vyštartovali. Prvý úsek cez Hviezdoslavovu aleju je príjemná preechádzka. Stúpať sa začína až nad hájovňou. Cez les sa stúpa síce kolmo ale nie je to nijaký zabiják a určite sa oplatí ísť okruh týmto smerom. Na hranici lesa je prvý prístrešok. O niekoľko minút ďalej ale stojí druhý úplne nový prístrešok z lavičkami a pekným výhľadom. K vrcholu sú ešte dva prístrešky s rovnakým komfortom, drevené lavičky a perfektný výhľad. Úsek pod vrcholom sa nachádza na prelome pásma kosodreviny a alpínskeho pásma a dažďom omyté čučoriedky tvoria nádherný koberec.

Ak sme zo slovenskej strany stretli cestou asi tri skupinky turistov, tak na vrchole bolo asi sedemdesiat poliakov. Je tam však miesta dosť, takže sme sa pokojne najedli, porozhliadli okolo a niektorí si aj zdriemli.

Z chodníka na Malú Babiu Horu sú pohľady na poľskú stenu Babej Hory. Zostup bol bezproblémový ale trochu dlhý. Na Slanej Vode sme si dali žltú malinovku, vyzdvihli višne a namierili to domov.

Nasledujúci výstup bude orgznizovaný tak, že ešte večer vystúpame na posledný prístrešok pod vrcholom. Ráno tam musí byť úžasné.