Prvomájový splav Malého Dunaja

Prvomájový splav Malého Dunaja 2003-05-01

Na splav sme sa rozhodli ísť len dva týždne pred termínom, ale našťastie ešte bolo miesto. Trochu sme museli prehovárať Maruš a Andreu. Začínalo sa vo štvrtok ráno prevozom lodí do Vrakune. Ten prebehol hladko, takže ešte pred jedenástou sme sadali na vodu.

Aj napriek nepriaznivým predpovediam bolo počasie dobré. S pádlovaním sme to celý deň nepreháňali. Ako oyčajne sme si spravili prestávku pri totemoch. Zbalení sme boli celkom úsporne, takže ani s prenáškou v Novej Dedinke sme namali problémy. Do Vlkov sme dorazili tak akurát. Dali sme si studenú večeru, trochu zahádzali frisbee a išli posedieť do krčmy. Ernest oslavoval šesťdesiatku.

Nasledujúci deň bola obloha skoro úplne modrá a teplota vzduchu tomu zodpovedala. Pri Janíkoch sa mi nepodarilo nikoho nahovoriť na kúpanie, ale to môžu iba ľutovať. Po obede sme si dali ešte partičku žolíka. Do Jelky sme sa dosplavovali podvečer. Uvarili sme si naše prvé teplé jedlo – cestoviny so syrom. Chvíľu po tom dorzil Roman s Kristínou. To znamenalo, že bude oheň a bude sa grilovať.

V sobotu ráno dosť fúkalo a obloha bola zatiahnutá. Aj napriek tomu však celý deň nepršalo (ak nerátame niekoľko kvapiek) a vietor fúkal v kanáli pred tomášikovskou priehradou do chrbta. Na táborisku sme dali prednosť jedeniu pred stavaním stanov. Ked už sme mali postavené aj stany išli sme na prieskum do dediny. Obišli sme kaštieľ v ktorom sídli špeciálna madˇarská základná škola a dali si po jednom pivku. V tábore medzitým založili oheň, tak sme vytiahli vínko a zemiaky do pahreby a pridali sa do kruhu. Karamba dal kolovať fajku mieru a porozprával niekoľko príbehov. Noc bola chladná.

Posledný deň sa nebolo kam ponáhľať, lebo etapa bola krátka. Tak sme pekne na pečúcom slniečku splavovali až do Jahodnej. Cesta späť bola bez problémov až na odväzovanie pri lodenici. Kedže v botanickej bol deň otvorených dverí nebola najmenšia šanca dostať sa s vlekom dole. Tak sme to ponosili.