cestovanie - novy zéland - časť 1
súčasť 'druhého pohladu'


príprava

    Aby to nevyzeralo, že som sa jednoho dňa zobral a išiel na druhý koniec sveta, tak to trochu vysvetlím. Na Nový Zéland som sa chystal už dlhšiu dobu, takou nepriamou inšpiráciou bol môj bývalý spolužiak a kamarát Maťo Lucina, ktorý na Novom Zélande s prestávkami žije už pár rokov. Takže keby dačo, tak som tam šiel vlastne iba navštíviť priateľa. Moje plány dostali hmotnejšiu podobu niekedy v lete 1998, keď Maťo prišiel pozreť na Slovensko a ja som si povedal, že prestanem hovoriť do vetra a začnem konať.

    Našetril som dáke peniažky (týmto ďakujem mojim rodičom, ktorí mi "zasponzorovali" veľkú časť cesty), stanovil si termín (keďže ročné obdobia na južnej pologuli fungujú úplne opačne než sme zvyknutí, tak najvhodnejšie obdobie predstavuje január a február), kúpil som si letenku a začal sa učiť. Učiť kvôli škole , kde som musel skúškové obdobie skončiť v rekordnom termíne, aby som mohol načas odletieť a vrátiť sa do nového semestra s čo najmenším meškaním.

    Keďže som išiel tak ďaleko, kúpil som si letenku s 1 dňovým medzipristátím v Kuala Lumpur v Malajzii. Počas dní, čo ma delili od odchodu, na Internete som hľadal všakovaké informácie o NZ a o Malajzii, rezerzvoval som si ubytovanie na 1 noc v Kuala Lumpur, dáke ubytovanie na Zélande, spravil si približný plán cesty, našiel takú podivnú cestovku Kiwi Experience, na ktorú som získal zopár pozitívnych referencii a s ktorou som sa rozhodol prejsť Nový Zéland.

začínajú problémy

    Deň D nastal v nedeľu 26.1.1999. Vybral som sa do Viedne na letisko, podal batožinu a ... A nič. Skoro som neodletel. Až takmer pri vstupe do lietadla ma zastavili, že vraj na Nový Zéland potrebujem viza, ktoré nemám. Tu by som sa od srdca rád poďakoval pani Molnárovej z Agentúry Alex (kde som si letenku kupoval), ktorá na priamu otázku, či na Nový Zéland potrebujem víza odpovedala záporne. Na letisku mi po chvíli paniky dali dve možnosti: buď zostanem doma, vybavím si víza a skúsim sa dostať na let o pár dní neskôr (čo bolo skoro nemožné, pretože lety z Malajzie na Nový Zéland sú vybookované na mesiac dopredu), alebo odletím do Kuala Lumpur, kde sa za ten deň, čo tam budem pokúsim zohnať vízum a budem pokračovať ďalej. Samozrejme, vybral som si let, pretože inak by som sa (aspoň pre tento rok) mohol s cestovaním na NZ rozlúčiť.

    Po asi štrnásť hodinovom lete som zo zápornej teploty prešiel vystúpil


(c) fh@kotelna.sk