Ponáhlal som sa domov. Ako kazdý den, nasadol som do elektricky císlo 12. Akýsi mladík tu vylepoval plagáty. Najlepšie dzíny nakúpite u Majera. Mal som o tom isté pochybnosti, ale nechal som to tak. Tieto butiky vznikali ako huby po dazdi a zanikali snád ešte rýchlejšie. Zadíval som sa radšej na rozziarenú obrazovku nad hlavami cestujúcich. Práve koncila cast seriálu o príprave novinových reklám. Boze, to sú blbosti. Hodinky ukazovali 19:20. Ešte 40 minút. To by som mal stihnút, pomyslel som si a v duchu som meral trasu, ktorá ma ešte delila od bytu.

    Od dverí zavanul chladný vietor a ja som si pritiahol šál blizšie ku krku. Bol zaciatok apríla a pocasie bolo mizerné. Ku mne sa posadil vysoký, asi tridsatpät rocný muz. Ze ci si nekúpim akýsi prípravok na nicenie hmyzu. Ked som po chvíli jeho dobiedzania neprejavoval vôbec ziaden záujem, znechutene vstal. Pobral sa hladat inú obet. Predtým však vedla mna nechal lezat útlu brozúrku. Asi pre prípad, ze by som si to rozmyslel. Urcite obsahovala desiatky vymyslených listov od uspokojených kupcov a zarucene overené správy o pouzívaní tejto sracky starovekými civilizáciami. A záväzný objednací lístok na tucnú sumu. Na dalšej zástavke pristúpila statná dievcina. Niesla plnú náruc farebných listov papiera. Skúseným pohybom zacala prelepovat ani nie desat minút staré reklamy. Dal som znamenie vodicovi. Tep sa mi zrýchlil. Uz cochvíla budem doma.

    Ked voz zastavil, vystúpil som do mierneho dazda. Nevšímajúc si obrovské blikajúce billboardy a skupinku premrznutých dealerov, pustil som sa do kopca. Predvádzali novucické a teraz uz aj zmoknuté kuchynské potreby. Pred panelákom som minul zopár detí, hrajúcich sa na oblúbených reklamných hrdinov. Stará pani, ponúkajúca okoloidúcim poldecové poháriky alkoholu na ochutnanie, sa na mna usmiala. Stávala tu den co den. Vo vestibule som otvoril schránku a naplnil farebnú igelitku spústou obálok. Väcšina bola popísaná heslami ako "zarucená výhra" a "uz dnes môzete vyhrat". K tomu mi neustále hucanlo rádio o výhodných zlavách pri nákupe cez obchodnú spolocnost Impex. S novinami v ruke som nastúpil do výtahu a stlacil 14ku. Výtah sa slimacím tempom pustil nahor.

    Odvrátil som sa od LCD displeja nad výtahovými dverami. Tieto ponuky cestoviek mi uz liezli krkom. Otvoril som hrubocizné noviny. Preskocil som prvé stránky plné upútaviek a dostal som sa k aktuálnemu spravodajstvu na šestnástej strane. Pustil sa do tituliek. Zväz novinárov protestoval proti dalšiemu znízeniu obsahu domáceho spravodajstva na 4%. Laboratóriá v USA zdokonalili novú generáciu polo-inteligentných roznášacov reklamných oznamov. Kdesi v Rumunsku štrajkovali proti cenzúre niektorých francúzskych reklám. Reportáz z predmestia, kde uz dva mesiace nefunguje televízny rozvod. Otriasol som sa. Ako to tí ludia môzu vydrzat? Ceny za štvorcový meter reklamy v mestách pôjdu následkom krachu štátnych celulóziek výrazne hore. Šport. Známy basketbalista podpísal zmluvu na 12 miliónov dolárov za výhradné pouzívanie športového vybavenia svetovej firmy na najbizší rok. Tím severoamerickej NHL si zmenil meno z Redmond Microsoft na Detroit Generals. Generálnym sponzorom pre nadchádzajúce olympijske hry sa po tvrdom boji stala mamutia automobilka.

    Výtah pomaly brzdil. Ked sa otvoril, prichystaným klúcom som rýchlym pohybom otvoril vchod do bytu, preklzol dnu a zabuchol pancierované dvere skôr. Tentokrát som to stihol, nez do nich ktorýkolvek z podomových obchodníkov stojacich na schodoch stacil vopchat nohu. Neprítomne som si vyzul topánky, reklamný darcek od Batu, a vkrocil do obývacky. Program uz zacal a celá rodina ma zborovo preklala ocami, ked som ich pozdravil. Ticho som sa prešuchol do pracovne a zapol terminál. Pri štarte na chvílu preblikol cez obrazovku aktuálny cas. 19:47. Vymazal som niekolko desiatok nazbieraných reklamných e-mailov a pustil som sa do toho. Posledný krát som prešiel všetky podrobnosti, precítal bombastické slogany, skontroloval som, ci najnovšie triky menezmentu neodporujú zákonom o necistej obchodnej sútazi. Všetko vyzeralo tak, ako malo. Uchopil som svoju zivotnú šancu. Bolo presne osem hodín, ked som rozbehol najväcšiu reklamnú kampan v histórii šoubiznisu.

    Michal Brenner, február 1998