"Docerta!" vyprskol Andrew, ked skontroloval údaje na displeji svojho casopriestorového prístroja, "dostali sme sa do bodu o 6 dní neskôr. Takto nám uz nezostáva vela casu."

    Robert len prikývol: "Ukludni sa, ved je to uz posledná zastávka. Skontrolujem ešte momentálny stav a dáme sa do toho."

    "Teraz uz bude v miestnej veznici," prehlásil po chvíli listovania v objemnej a obchytanej knihe, "nemal by byt problém sa tam premiestnit."

    Matúš, kap. 26: ⁷⁶Tu v tmavej kobke, kam Jeziša odviedli, zjavilo sa malé svetlo a to pocalo sa zväcšovat. ⁷⁷Jeziš povstal a neistým hlasom spýtal sa: "Otce?" ⁷⁸No zo svetla vystúpili dvaja muzi v podivnom šate a jeden z nich pravil: "Nie, Pane, My prišli sme za tebou v zálezitosti svetskej." ⁷⁹I tu druhý muz z tuniky kus pergamenu vytiahol a Jezišovi ho podal: "Tu podpíš, Pane, a my tebe I tvojim bratom vecnú slávu zarucujeme."

    Vynatok z rozhodnutia Najvyššieho súdu OSN zo dna 14. novembra 21.. vo veci uznania prevodu autorských práv:

    " (…) Najvyšší súd Organizácie Spojených Národov vyhlasuje zmluvu o prevode autorských práv súboru diel známeho pod názvom Biblia, ako aj všetkých pouzitých citácii z týchto diel, podpísanú oboma nadobúdatelmi práv, Robertom Goodwynom a Andrewom Miltonom, ako aj pôvodnými vlastníkmi týchto práv, svätými: Matúšom, Marekom, Lukášom, (…), Mojzišom a Jezišom Nazaretským, za právoplatnú. Rozhodnutie je absolútne, bez moznosti odvolania sa a nadobúda platnost 15. novembra 21.. (…)"

    Peter Boor a Michal Brenner, august 1997

pozn: poviedka sa umiestnila vo finále VII. Rocníka Ceny Gustáva Reussa a bola uverejnená v zborníku poviedok Krutohlav '97.